…napríklad filmy o veľkých Slovákoch.

Posted on

Konkrétne sme si v rýchlom slede pozreli snímok True Štúr a Cesta do nemožna.

True Štúr je film z roku 2015 a na internete som videl množstvo označení, že sa jedná o slovenské Sin City. Nuž…pekná známka dnešnej povrchnosti, kedy stačí podobný grafický kabátik, niečo ako vyšetrovanie a už tu máme slovenskú obdobu vyššie spomínanej komixovej lahôdky. Pritom film True Štúr sa o to podľa mňa ani nesnaží, ale najmä niečo podobné ani nepotrebuje.

Film má o pár minút menej ako hodinku a pozrel som si ho ozaj z chuti, síce na 2x ale aj tak:-) Jedná sa o čistý edukatívny dokument, ktorý Ľudovíta Štúra prezentuje graficky zaujímavou (teda pre ľudí odrastených na filmoch o desať rokov starších:-)), hranou formou. Ústrednou postavou je fiktívna postava Samuela Hronského, ktorý prichádza do Modry v deň pohrebu a zisťuje čo sa vlastne stalo. Stretáva sa s množstvom postáv, ktoré hrali v Štúrovom živote dôležitú rolu a divák sa tak dozvedá množstvo zaujímavých informácií o tomto slovenskom buditeľovi. Film ako taký nevedie odnikiaľ nikam, jedná sa defakto o populárne podané suché informácie. A musím povedať, že autori to spravili veľmi dobre, ale netreba v tom filme hľadať ozaj nič viac. Rád som si ho pozrel a niekedy sa k nemu určite vrátim…keď zabudnem všetko čo som sa dozvedel:-)

Cesta do nemožna je hodinu a pol trvajúci film z roku 2019 o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Kým True Štúr kopíroval grafiku Sin City z roku 2005, Cesta do nemožna ide ešte ďalej do histórie a graficky má asi najbližšie k filmom Karela Zemana ako Baron Prášil a podobne. Ale už s moderným CGI, ktoré niekedy vyzerá horšie ako staré filmy z 60-tych rokov. Film ako taký nie je ani dráma, ani romantika ani neobsahuje akčné scény a nie je to ani politický thriler. Napriek tomu som si ho užil a rád si ho pozriem znova. Sleduje príbeh kameramana s Štefánikovho kamaráta a spoločne s postavami si precestujeme svet, nazrieme do Paríža, na vojnový front, zabavíme sa s dievčatami, znechutene sa uškrnieme nad politickou špinu v podobe vtedajších politikov a uvedomíme že dnes sme sa neposunuli ani o maličký kúsok.

Odhliadnuc od extrémnej štylizácie, alebo pomerne neurčitého zamerania filmu existuje jedna vec, ktorá ma dostala. A to je emotívna stránka, ktorá je skvelá. Celý film som sa usmieval a tešil z postáv, celú hodinu a pol som ich mal naozaj rád, a to ako je film po tejto stránke spracovaný mi ozaj spravilo pekný deň.

Takže ako dopadli filmy o veľkých Slovákoch? Nie sú to žiadne hollywoodské veľdiela. Ale obidva filmy majú silnú ľudskú stránku a to mi imponuje. Vlastne aj to skromné spracovanie je také naše, také príznačné, slovenské…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.