…napríklad gangsterské komédie Guya Ritchieho.

Tak som si znovu raz pozrel všetky svoje obľúbené a musím skonštatovať jediné. Aj na x-té pozrenie sú stále rovnako skvelé ako keď som ich videl prvýkrát. Teda nie. Sú ešte lepšie, lebo už viem čo bude nasledovať, tešiť sa na to a opakovať si hlášky spolu s hrdinami. A že pri tom vyzerám ako blbec? Filmy Guya Ritchieho za to stoja.

Prvý som videl film Snatch z roku 2000 (u nás pod názvom Podfu(c)k) a musím povedať, že vidieť Brada Pitta ako hnusného cigoša bol zážitok. Až neuveriteľné minipríbehy, ktoré sa prepletajú spôsobom nad ktorým ostáva rozum stáť. Nad tým sa nedá iné ako kráľovsky baviť. Aj keď nie no. Tento film má aj edukatívny rozmer a naučíte sa napríklad koľko prasiat je potrebných na zožranie mŕtvoly, alebo že nemáte šaškovať pred nenažraným psom s diamantom.

Čo sa týka prepletania rôznych línií najlepšie na tom bola asi Ritchieho prvotina Lock, Stock and Two Smoking Barrels (Zbaľ prachy a vypadni!) z 1998, ktorá je zrejme aj najlepším Ritchieho filmom. Najlepšie postavy, zápletka, vtipy, proste celé výborné.

Obdobie temna v režisérovej tvorbe spôsobené zrejme tou popovou nešťastnicou nebudeme rozoberať, ale Guy Ritchie sa našťastie vrátil. Výbornými filmami z prostredia Sherlocka Holmesa, ale čo je dôležitejšie aj skvelými gangsterkami. Prvou po dlhom čase bola RocknRolla. Dalo by sa povedať, že je to taký slabší súrodenec prvých dvoch skvelých filmov, ale načo? Je taký ako oni? Je. Tým pádom je tiež skvelý.

Už trošku do iných vôd zabŕdneme filmom The Man from U.N.C.L.E. (Krycí jméno U.N.C.L.E.) z 2015. Dušou je to film ako spomínané tri predošlé, štylizácia je ale úplne odlišná. Sledujeme špionážny príbeh agentov z obdobia studenej vojny. Hlášky a skvelé postavy zaručené.

Teším sa na čo si pre nás Guy Ritchie pripraví do budúcnosti, lebo to čo sa mu vydarilo, milujem.

Reklamy

…napríklad jediný film, bez ktorého by nemohli byť vianoce.

Že ste vedeli, že to po poslednom príspevku príde, že?

PASCÁ!!!!

:-p

Slavná séria s Bruce-om Willisom alias John McClane-om má k dnešnému dňu tri plnohodnotné diely (už vidím ako sa nadychujete, ale povedal som tri, ani o jeden viac, ok?!). Všetky tri sú výborné, ale skutočne vianočný je len ten prvý z nich. Je to už taký fakt, že pokiaľ Hans Gruber nespadne z Nakatomi Plaza, ako keby to ani neboli Vianoce.

Filmu predchádzala skvelá kniha od známeho autora kriminálok Rodericka Thorpa s názvom Nothing Lasts Forever z roku 1979. Tá dokonca vyšla v našom preklade v roku 1993 a keď na ňu narazíte v nejakom antikvariáte, určite po nej siahnite. Výborná zábava. Akurát sa neľakajne. Hlavný hrdina sa v originály ozaj volal Joe Leland.

…napríklad Blade Runner.

Román, poviedka, dva filmy a ako bonus pesnička, vzdávajúca poctu nosnej Dickovej myšlienke.

Nedávno prišiel do našich kín film Blade Runner 2049. Jedná sa o druhý diel kultovej sci-fi klasiky z 80tych rokov a tak mi po jeho pozretí napadlo spraviť si tématický víkend a zistiť, či snívajú tí androidi o elektronických ovečkách ako aj zamyslieť sa nad tým, prečo by o nich mali snívať ľudia. Čítať ďalej

…napríklad filmy Trainspotting.

Keď jediný kámoš ktorý vás nikdy neopustí je … a veď viete. Kultové, skvelé, vtipné. S okamžitým ťahom na bránu od prvej minúty, skvelo zahrané, s perfektnou muzikou a ešte lepším originálnym znením. Zároveň smutné a s dostatočnou hĺbkou aby neboli len povrchnou zábavou, ale ani zbytočne nudne nemoralizujúce. Oba dva diely. Jednotka s hviezdičkou.

…napríklad filmy režiséra Hajao-ho Mijazaki-ho

Filmy japonského režiséra Hajaoho  Mijazakiho sú … krásne. Keď nad tým tak rozmýšľam, tak napísať toto by bohato stačilo, a zrejme už nič príznačnejšie o nich nenapíšem. Príde mi však ako rúhanie, nespomenúť si na nich podrobnejšie. Príbehy s takým priamym ťahom do srdca, vyčariace úsmev, ktorý na perách hrá počas celého ich sledovania, si rýchle odbitie určite nezaslúžia. Čítať ďalej

…napríklad film Hardcore Henry.

Keď v roku 2005 priniesol, inak pomerne slabý, filmový Doom záverečnú scénu natočenú z prvého pohľadu hlavného hrdinu, bolo to niečo, čo milovali všetci (hovoríme o fanúšikoch herného Dooma a akčných filmov pochopiteľne). O desať rokov neskôr vyšiel americko-ruský koprodukčný film, ktorý je natočený z pohľadu prvej osoby celý. A aj ten si príbehovo a extrémne akčným zameraním ničím nezadá s kvalitnými počítačovými hrami, v ktorých berie inšpiráciu.

Film je perfektné akčná jednohubka, pri ktorej sa nedá stihnúť nudiť sa, pretože sa tam neustále niečo deje. Teda niečo. Nestále sa tam strieľa, hádžu sa granáty a strieka krv. A padá z niekadiaľ. Skoro by sa dalo povedať, že je to taká dobrá “first person shooter” hra, do ktorej akurát nemôžte zasahovať. Vlastne. Aj to je v celku podobné niektorým dnešným hrám, ktoré poskytujú mieru interakcie na úrovni ošípanej mŕtvej bzdochy.