…napríklad jediný film, bez ktorého by nemohli byť vianoce.

Že ste vedeli, že to po poslednom príspevku príde, že?

PASCÁ!!!!

:-p

Slavná séria s Bruce-om Willisom alias John McClane-om má k dnešnému dňu tri plnohodnotné diely (už vidím ako sa nadychujete, ale povedal som tri, ani o jeden viac, ok?!). Všetky tri sú výborné, ale skutočne vianočný je len ten prvý z nich. Je to už taký fakt, že pokiaľ Hans Gruber nespadne z Nakatomi Plaza, ako keby to ani neboli Vianoce.

Filmu predchádzala skvelá kniha od známeho autora kriminálok Rodericka Thorpa s názvom Nothing Lasts Forever z roku 1979. Tá dokonca vyšla v našom preklade v roku 1993 a keď na ňu narazíte v nejakom antikvariáte, určite po nej siahnite. Výborná zábava. Akurát sa neľakajne. Hlavný hrdina sa v originály ozaj volal Joe Leland.

…napríklad Blade Runner.

Román, poviedka, dva filmy a ako bonus pesnička, vzdávajúca poctu nosnej Dickovej myšlienke.

Nedávno prišiel do našich kín film Blade Runner 2049. Jedná sa o druhý diel kultovej sci-fi klasiky z 80tych rokov a tak mi po jeho pozretí napadlo spraviť si tématický víkend a zistiť, či snívajú tí androidi o elektronických ovečkách ako aj zamyslieť sa nad tým, prečo by o nich mali snívať ľudia. Čítať ďalej

…napríklad filmy Trainspotting.

Keď jediný kámoš ktorý vás nikdy neopustí je … a veď viete. Kultové, skvelé, vtipné. S okamžitým ťahom na bránu od prvej minúty, skvelo zahrané, s perfektnou muzikou a ešte lepším originálnym znením. Zároveň smutné a s dostatočnou hĺbkou aby neboli len povrchnou zábavou, ale ani zbytočne nudne nemoralizujúce. Oba dva diely. Jednotka s hviezdičkou.

…napríklad filmy režiséra Hajao-ho Mijazaki-ho

Filmy japonského režiséra Hajaoho  Mijazakiho sú … krásne. Keď nad tým tak rozmýšľam, tak napísať toto by bohato stačilo, a zrejme už nič príznačnejšie o nich nenapíšem. Príde mi však ako rúhanie, nespomenúť si na nich podrobnejšie. Príbehy s takým priamym ťahom do srdca, vyčariace úsmev, ktorý na perách hrá počas celého ich sledovania, si rýchle odbitie určite nezaslúžia. Čítať ďalej

…napríklad film Hardcore Henry.

Keď v roku 2005 priniesol, inak pomerne slabý, filmový Doom záverečnú scénu natočenú z prvého pohľadu hlavného hrdinu, bolo to niečo, čo milovali všetci (hovoríme o fanúšikoch herného Dooma a akčných filmov pochopiteľne). O desať rokov neskôr vyšiel americko-ruský koprodukčný film, ktorý je natočený z pohľadu prvej osoby celý. A aj ten si príbehovo a extrémne akčným zameraním ničím nezadá s kvalitnými počítačovými hrami, v ktorých berie inšpiráciu.

Film je perfektné akčná jednohubka, pri ktorej sa nedá stihnúť nudiť sa, pretože sa tam neustále niečo deje. Teda niečo. Nestále sa tam strieľa, hádžu sa granáty a strieka krv. A padá z niekadiaľ. Skoro by sa dalo povedať, že je to taká dobrá “first person shooter” hra, do ktorej akurát nemôžte zasahovať. Vlastne. Aj to je v celku podobné niektorým dnešným hrám, ktoré poskytujú mieru interakcie na úrovni ošípanej mŕtvej bzdochy.