Film

…napríklad Valerian.

Posted on Updated on

Ak máte prsty vo filmoch ako Magická hlbočina, Leon, Piaty element, ale aj Taxi, Kuriér, Wasabi, či Atlantis a voláte Luc Besson, môžete mať istotu, že nech natočíte čokoľvek, nájde sa skupina ľudí, ktorí si to vždy radi pozrú.

Som na tom rovnako a film Valerian a mesto tisícich planét som, priznám sa, pozeral na 2x. Teda 2x som ho musel pozrieť celý, kým som zhodnotil, že bolo to dobré, niekedy si to zase zopakujeme:-) Dôvod je jednoduchý. Vo filme sa toho na pozadí striedajúcich scifi scenérií deje toľko, že keď v prvej polovici nedávate poriadne pozor, druhá vám nebude dávať absolútne žiadny zmysel a poviete si, koľkože to prachov vyhodili za túto zlátaninu? Prípad môjho prvého pozrenia.

No ale keďže dobre vyzerajúcich scifi je veľmi málo, po nejako čase som si Valeriana pozrel, teraz naozaj pozrel, opäť a ono to je ozaj dobré scifi.

Hlavný hrdinovia, ktorí mi prišli neskutočne otravní pri prvom pozeraní, mi prišli viacmenej v pohode, grafika je nádherná, a ani ten dej nevybočuje z bežných scifi štandardov, takže v podstate niet čo kritizovať.

Za špeciálnu zmienku stojí úvodná pesnička, Space Oddity, ktorá pochádza z umeleckého pera Davida Bowie-ho a napísal ju v roku 1972. Pesnička má nádhernú atmosféru a prináša jeden bonus pre všetkých audiofilov. Perfektnú prácu so stereo zvukom. Krása. Len tá pesnička samotná, aj s pekným úvodom o rozširovaní stanice a zoznamovaní sa kultúr, dokáže dvihnúť hodnotenie filmu minimálne o jeden bod nahor:-)

…napríklad Breakfast club.

Posted on Updated on

Sedem postáv, prakticky iba jedna miestnosť a dokonalá výpoveď jednej doby. Film režiséra Johna Hughesa z roku 1985 rozpráva príbeh piatich záškolákov, typovo zaradených medzi osvedčené charaktery športovca, krásky, šprta, rebela, či podivínky. Už nie deťom, ale ešte nie dospelým krásne sekundujú osobnosti dospelých, učiteľa a školníka.

Neviem posúdiť nakoľko je film aktuálny aj pre dnešnú generáciu, strohý vizuál filmu, ani móda obliekania určite nijako nezaujme, ale pointa je dovolím si povedať večná. Boj generácií, hľadanie pochopenia  a rovnako tak zistenie, že vlastne nie sme až tak odlišní a každý chce byť v živote spokojní a šťastní.

Pekný film, ktorý sa určite oplatí si pozrieť (opäť).

…napríklad filmy o veľkých Slovákoch.

Posted on

Konkrétne sme si v rýchlom slede pozreli snímok True Štúr a Cesta do nemožna.

True Štúr je film z roku 2015 a na internete som videl množstvo označení, že sa jedná o slovenské Sin City. Nuž…pekná známka dnešnej povrchnosti, kedy stačí podobný grafický kabátik, niečo ako vyšetrovanie a už tu máme slovenskú obdobu vyššie spomínanej komixovej lahôdky. Pritom film True Štúr sa o to podľa mňa ani nesnaží, ale najmä niečo podobné ani nepotrebuje.

Film má o pár minút menej ako hodinku a pozrel som si ho ozaj z chuti, síce na 2x ale aj tak:-) Jedná sa o čistý edukatívny dokument, ktorý Ľudovíta Štúra prezentuje graficky zaujímavou (teda pre ľudí odrastených na filmoch o desať rokov starších:-)), hranou formou. Ústrednou postavou je fiktívna postava Samuela Hronského, ktorý prichádza do Modry v deň pohrebu a zisťuje čo sa vlastne stalo. Stretáva sa s množstvom postáv, ktoré hrali v Štúrovom živote dôležitú rolu a divák sa tak dozvedá množstvo zaujímavých informácií o tomto slovenskom buditeľovi. Film ako taký nevedie odnikiaľ nikam, jedná sa defakto o populárne podané suché informácie. A musím povedať, že autori to spravili veľmi dobre, ale netreba v tom filme hľadať ozaj nič viac. Rád som si ho pozrel a niekedy sa k nemu určite vrátim…keď zabudnem všetko čo som sa dozvedel:-)

Cesta do nemožna je hodinu a pol trvajúci film z roku 2019 o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Kým True Štúr kopíroval grafiku Sin City z roku 2005, Cesta do nemožna ide ešte ďalej do histórie a graficky má asi najbližšie k filmom Karela Zemana ako Baron Prášil a podobne. Ale už s moderným CGI, ktoré niekedy vyzerá horšie ako staré filmy z 60-tych rokov. Film ako taký nie je ani dráma, ani romantika ani neobsahuje akčné scény a nie je to ani politický thriler. Napriek tomu som si ho užil a rád si ho pozriem znova. Sleduje príbeh kameramana s Štefánikovho kamaráta a spoločne s postavami si precestujeme svet, nazrieme do Paríža, na vojnový front, zabavíme sa s dievčatami, znechutene sa uškrnieme nad politickou špinu v podobe vtedajších politikov a uvedomíme že dnes sme sa neposunuli ani o maličký kúsok.

Odhliadnuc od extrémnej štylizácie, alebo pomerne neurčitého zamerania filmu existuje jedna vec, ktorá ma dostala. A to je emotívna stránka, ktorá je skvelá. Celý film som sa usmieval a tešil z postáv, celú hodinu a pol som ich mal naozaj rád, a to ako je film po tejto stránke spracovaný mi ozaj spravilo pekný deň.

Takže ako dopadli filmy o veľkých Slovákoch? Nie sú to žiadne hollywoodské veľdiela. Ale obidva filmy majú silnú ľudskú stránku a to mi imponuje. Vlastne aj to skromné spracovanie je také naše, také príznačné, slovenské…

…napríklad seriálový zaklínač.

Posted on Updated on

Televízii Netflix sa podaril husársky kúsok. Vytvorila seriál za ktorý sú vďační ako fanúšikovia, tak hejteri. A to podľa mňa nedokáže len tak hocikto:-) Jedni si seriál obľúbili a už teraz sa tešia na rok 2021 a na druhú sériu a tí druhí boli šťastní za možnosť celé Vianoce do niečoho si kopnúť.

Prvá séria zaklínača vyšla tesne pred Vianocami celá naraz. Obsahuje osem dielov, ktoré sledujú tri hlavné dejové línie. Časť Geralta odkrýva svet zaklínača a ako taká vychádza hlavne z poviedok. Ich obsah je pomerne skrátený a zrýchlený, ale zase je to seriál a nie doslovný prepis knihy, takže spokojnosť. Predstavuje postavy ako Jaskier (Marigold), trpaslík Yarpen Zigrin, či celý ansámbel panovníkov či iných šľachticov. Tejto línii niet čo vytknúť, je zábavná, pestrá, zaujímavá.

Druhá línia sleduje osudy čarodejnice Yennefer od dospievania, cez pobyt v čarodejníckej škole a profesionálnu dospelosť. Táto línia sa kníh drží len v hlavných rysoch a mne prišla, najmä jej prvá polovica, veľmi silná a úplne skvelá. Ako seriál postupuje, osudy zaklínača a Yennefer sa rôzne prelínajú a časovo sa tieto línie doťahujú.

Doťahujú až k neuralgickému bodu, ktorým je bitka o Sodden. Tam už čaká pani svetov, princezná Cirilla. Jej príbeh je zo všetkých troch najpomalší, čo je logické, keďže ho musia ostatní protagonisti takpovediac dejovo dobehnúť, ale vonkoncom nie je zlý. Len proste plynie pomalšie.

To nás ale priviedlo asi k najproblematickejšej časti seriálu a to je striedanie dejových línií. Uznávam, že pre človeka, ktorý sa vo svete zaklínača neorientuje, resp. nemá načítané knihy to môže byť trochu mätúce a skutočne treba dávať pozor, čo sa akurát na obrazovke deje.

Osobne by toto bola jediná vec, ktorú by som seriálu vytkol. Lancejšie pôsobiace počítačové efekty som neriešil vôbec, je to predsa obyčajný seriál a nie vysokorozpočtový veľkofilm. Hudba a scény sú skvelé, dialógy a atmosféra nezabudnuteľné. Výber hercov sa tiež podaril na jednotku. Geralt je bez chyby, Marigold úplne perfektný, Cirilla presne tak rozmaznaná ako má byť, Yennefer úplne úžasná (na rozdiel od hry, kde som z duše neznášal). Páčili sa mi aj iná postavy ako Cahir, Calanthé, Vilgefortz, Tissaia de Vries. Tá bola obzvlášť vynikajúca. Ale aj iné.

Mnohým ľuďom sa nepáčilo ako vyzerá Triss Ranuncul, alebo čierny elf, ktorý sprevádzal Ciri. Neviem ale prečo. Taktiež veľa ľudí narážalo na dva meče, ktoré Geralt nenosil vždy na chrbte, na málo slovanských reálií a podobné veci. Nemôžem si pomôcť, ale pripadá mi, že skutočnosť je skôr taká, že tieto veci mohli vadiť skôr fanúšikom hier, ako fanúšikom kníh. Hry o zaklínačovi milujem, ale musím sa priznať, že pri ich hraní som sa nespočetne veľakrát pozastavil na to, prečo niekto vyzerá ako vyzerá, prečo Geralt robí čo robí, prečo je niečo ako je. Kvalitu hier to nijako neznižuje, ale  knihe mi bol bližší ešte aj ten poľský seriál, ako hry. Elfov som si stále predstavoval ako bandu cigošov, Cirillu ako rozmaznané zelenooké popolavé dievčatko (ktoré som zbožňoval:-)), Geralt nosil strieborný meč na koni, alebo ho mal niekde odložený, nemal vždy obidva na chrtbte,  Triss zase ako staršiu Cirinu sestru s obrovskými nepoddajnými vlasmi…a áno, viem ako vyzerala Triss vo Wild Hunt a áno, uznávam, že je to jedna z najkrajších videoherných hrdiniek všetkých čias….ale to nie je pointa.  Fakt je že seriál od Netfixu mi neprišiel čudný. Vôbec. A aj keď ma veľmi zaujíma slovanský folklór, pravdu povediac nikdy som si ho nijako extra nespájal s knihami o zaklínačovi od Andrzeja Sapowského. Veď je to čistá fantasy a nečítame tak trochu fantasy aj preto, že sa odohráva vo vymyslenom svete, ktorý nemá mať nič spoločné so svetom v ktorom žijeme?

Apropó, príspevok sa volá seriálový zaklínač a už som to tu spomenul. V roku 2002 sa podarilo poľským tvorcom natočiť trinásťdielny seriál o zaklínačovi a aj keď reakcie naňho boli veľmi rozporuplné, mne sa páčil a videl som ho niekoľkokrát. Uvidím ktorému z týchto dvoch seriálov dám prednosť po nejakom čase, keď sa uleží aj tento nový od Netflixu.

Alebo si možno zahrám hru….

Alebo prečítam knihy….

…sakra, fanúšikovia zaklínača. Máme toľko možností vracať sa do sveta, ktorý milujeme. Buďme za to šťastní.

…napríklad niekoľko ikonických úvodov filmov.

Posted on Updated on

Nebudú tu ani všetky skvelé, ani všetky skvelé ktoré som kedy videl. O tých z prvej množiny zatiaľ neviem a na tie z druhej som zabudol. Tu sú tie, ktoré si dodnes z času na čas zopakujem.

Dune

Dokonalý úvod Lynchovho filmu z roku 1984. Hypnotický monológ princezny Irulán Corrino nasledovaný ikonickou muzikou.

A beginning is a very delicate time. Know then, that is is the year 10191. The known universe is ruled by the Padishah Emperor Shaddam the Fourth, my father. In this time, the most precious substance in the universe is the spice Melange. The spice extends life. The spice expands consciousness. The spice is vital to space travel. The Spacing Guild and its navigators, who the spice has mutated over 4000 years, use the orange spice gas, which gives them the ability to fold space. That is, travel to any part of the universe without moving. Oh, yes. I forgot to tell you. The spice exists on only one planet in the entire universe. A desolate, dry planet with vast deserts. Hidden away within the rocks of these deserts are a people known as the Fremen, who have long held a prophecy that a man would come, a messiah, who would lead them to true freedom. The planet is Arrakis, also known as Dune.

Dom Hemingway

Tak, film Dom Hemmingway nie je práve film pre deti. Našťastie na to pri tejto krimikomédii z roku 2013 prídete už po prvých sekundách.

“Is my cock exquisite? Oh, cos I think it’s fucking exquisite.

I think it’s a fucking work of art.Like a Renoir. Or a Picasso.
The painting of my cock should hang at the Louvre.

They should study my cock in art classes, spend whole courses…studying the splendid contours of its exquisiteness, don’t you think?

They should also study my cock in science class cos it defies nature.

My cock is hard. It’s metal, it’s steel,it’s titanium.
It does not break. It does not weaken.

My cock can stand all day like a good soldier trying to impress his superiors.

If my cock could win a medal, it would.
If they could name a school after it, it should.
If it could save small Somali children from starving, it would and should, and it’ll have a Nobel fucking Peace Prize for it, the first such prize ever given to a cock.

My Nobel Prize-winning cock’s like a cheetah, all sleek and dangerous and deadly.

Sonnets should be written about how dangerous my cheetah cock is.
Poems, plays.
Wars should be won over it, kingdoms fallen because of it.

My cock is lightning. It is fire. It is a volcano brewing with the sacred semen, lava…
Sugar and spice and all things…”

Krstný otec

Povedať, že úvod Coppolovho Krstného otca z 1972 je ikonický, je vlastne smiešne. Celý film je jedna obrovská lahôdka. A šliape od prvej scény. Až po poslednú. Kurnik…musím si nájsť nejaké tri hodiny vcelku a pozrieť si ho.

I believe in America. America has made my fortune. And I raised my daughter in the
American fashion. I gave her freedom, but — I taught her never to dishonor her family. She
found a boyfriend; not an Italian. She went to the movies with him; she stayed out late. I
didn’t protest. Two months ago, he took her for a drive, with another boyfriend. They made
her drink whiskey. And then they tried to take advantage of her. She resisted. She kept her
honor. So they beat her, like an animal. When I went to the hospital, her nose was a’broken.
Her jaw was a’shattered, held together by wire. She couldn’t even weep because of the pain.
But I wept. Why did I weep? She was the light of my life — beautiful girl. Now she will
never be beautiful again.

Obchodník so smrťou

Nicolas Cage má veľa veľa dobrých filmov a veľa veľa zlých filmov. Obchodník so smrťou patrí medzi tie dobré, až výborné. Úvodná scéna o životnej ceste náboja je úchvatná. Rýchla, presná…trefná.

There are over 500 million fire arms in the worldwide circulation
That is one fire arm for every twelve people on the planet
The only question is
How do we arm the other eleven?

Sbal prachy a vypadni

Tento film je legenda. Nechcem ho porovnávať s Krstným otcom, ale pravda je, že čo scéna to legenda. Viac o filmoch Guy Ritchieho sme si už písali tu.

Hand-made in Italy,
hand-stolen in Stepney.

It’s as long as my arm,
not like something else.

Squeeze in. Left leg, right leg.
They call it walking.

Treat the wife –
treat somebody else’s wife.

These are not stolen –
they’re just not paid for.

Trainspotting

Trainspotting je pecka. Prvý aj druhý diel. A úvodný beh znamená pre mňa a môj vstup do života, ktorý si riadim sám veľmi veľa.

Choose life. Choose a job. Choose a career. Choose a family, Choose a fucking big television, Choose washing machines, cars, compact disc players, and electrical tin openers. Choose good health, low cholesterol and dental insurance. Choose fixed-interest mortgage repayments. Choose a starter home. Choose your friends. Choose leisure wear and matching luggage. Choose a three piece suite on hire purchase in a range of fucking fabrics. Choose DIY and wondering who you are on a Sunday morning. Choose sitting on that couch watching mind-numbing sprit-crushing game shows, stuffing fucking junk food into your mouth. Choose rotting away at the end of it all, pishing you last in a miserable home, nothing more than an embarrassment to the selfish, fucked-up brats you have spawned to replace yourself. Choose your future. Choose life.
But who would I want to do a thing like that?

I chose not to choose life: I chose something else. And the reasons? There are no reasons. Who need reasons when you’ve got heroin?

Piaty element

Ďalší z filmov, kde je prakticky nemožné vybrať jednu skvelú scénu. A teraz keď nad tým tak rozmýšľam, jedná sa asi o posledný režisérsky počin Luca Bessona, ktorý sa mi páčil (aj keď neskôr ešte produkoval viacero skvelých filmov). No a čakanie na Willisa som poznal naspamäť.

Aziz! Light!

 

…napríklad Môj život ako pes.

Posted on Updated on

Aj veselo aj smutno. Krásny film o detstve a dospievaní. Trailer: https://www.youtube.com/results?search_query=My+Life+as+a+Dog+1985

…napríklad Wind River.

Posted on Updated on

V nádhernej prírode zasneženého Wyomingu odohrávajúca sa viacmenej klasická kriminálka z roku 2017. Pomalé tempo filmu sedí, atmosféra je tu totiž servírovaná plnými dlaňami a neomzí až po posledné titulky. Akčný záver a finálne rozhodnutie film nezničí ale príjemne uzavrie. Pre mňa určite nie záležitosť na jedno pozretie. Minimálne kvôli tej nádhernej prírode a sympatickým postavám sa film oplatí pozrieť opakovane.

…napríklad The Cleaners.

Posted on Updated on

Fantastický dokumentárny film o tom, čo vlastne je objektívna realita na internete a čo s ňou vieme, resp. chceme spraviť. Pravdupovediac, z takéhoto typu filmu má človek väčšie zimomriavky ako z ľubovoľného hororu. Pre všetkých používateľov sociálnych sietí by mal byť tento film povinný na pozretie v rámci odsúhlasenia podmienok používania.

…napríklad Zelená kniha.

Posted on Updated on

Mám rád filmy pri ktorých pozeraní si ani neuvedomím že pozerám na niečo hrané, štylizované. Či už je to hereckými výkonmi, ktoré pôsobia prirodzene, alebo hocičím iným, vždy ma to poteší. A takých filmov nie je veľa. A Viggo Mortensen a Mahershala Ali v tomto snímku odohrávajúcom sa v 60. rokoch v USA, v dobe ktorá je pre mňa dnes zároveň nepredstaviteľnou ako aj romantickou, ľudskou dokazujú že neľutujem ani sekundu, ktorú som filmu venoval. Pravdu povediac, neviem či by som dobrovoľne tento film pozeral druhýkrát, ale za pozretie určite stojí. Spravte si pokoj, pripravte niečo dobré na mlsanie a spoločne s hrdinami otvorte zelenú knihu. Narozdiel od tej skutočnej, ktorá je dúfam skončenou minulosťou, táto filmová stojí za to.

…napríklad seriál The Orville.

Posted on Updated on

Vlastne ani neviem koľko existuje takých seriálov, ktoré sú jednak skvelé scifi a zároveň sa neberú veľmi vážne a dokážu si vystreliť sami zo seba. Asi tak žiadny. Seriál televízie Fox, The Orville, je vysielaný od roku 2017 a stojí za ním nemenej známy animátor, scenárista, producent, režisér, herec a spevák Seth MacFarlane. K dnešnému dňu máme za sebou 26 dielov v dvoch sériách a pripravuje sa tretia.

Seriál je sci-fi štýlu Star Trek, nevyhýba sa ťažkým a zložitým témam, ale pristupuje k nim veľmi citlivo a príjemne. Do toho si pripočítajte všadeprítomný humor a o top sci-fi seriálu dneška nemôže byť pochýb.