…napríklad pár krásnych coververzií a pesničiek XX.

Dvadsiate vydanie bude tak trochu špeciálne. Všetko čo sa tu objaví ma v mojom srdci špeciálne miesto. Či už sú to pesničky, interpreti alebo kapely…alebo ehm…Frodo(?).

The Velvet Underground, alebo The Warlocks bola New Yorkská rocková kapela okolo Lou Reeda, ktorá pôsobila veľmi veľmi dávno. Jej pesničku okrem iných prespievala aj bytosť s prenádherným prejavom, Beth Gibbons, viac známa z kapely Portishead, počas svojej anabázy s Rustin Manom, ktorá nebola veľmi veľmi dávno, ale iba dávno. Po roku 2003.

To že milujem Ensiferum nie je žiadna novinka. Unplugged veria pesničky Neito Pohjolan (Paní severu) z albumu One Man Army (2015), ktorú úžasne ťahá iná “Lady of the North” – Netta Skog. Skvelé vidieť ich takto v civile.

Ďalšia skladačka môjho života, Fear Factory, si po skvelom Aggression Continuum (2021) pripravuje tretí album remix-ov vo svojej histórii. Fear is a Mindkiller (1993) bol vražedný, Remanufacture (1997) tiež dobrý album. 28.10 tu máme Recoded. Malá ochutnávka.

Po ťažkých kalibroch to na dnes zakončíme brnenskou Agro-jazz metalovou kapelou Morčata na útěku, ktorá je známa parodovaním českých ale aj svetových pesničiek. A asi im to vychádza, keďže na svojom konte už majú dobrých deväť albumov…Frodo, Frodo….

…napríklad pár krásnych coververzií a pesničiek XIX.

Keď už nám dnes umrela Hanka Zagorová (26.08.2022). Rockson je česká rocková kapela s Pelhřimova, ktorá hrá zrejme len tak pre radosť. S Hankou a jej krásnymi pesničkami sa samozrejme nejde porovnávať, ale všetci čo máme radi rock, no nemajme radšej verziu Rumová víla, že?

A minule ten Karel Gott (01.10.2019). Na toho si spomenieme coververziou inej legendy, Aleša Brichtu a Kapely Arakain z roku 1999. Bustre a elekrické gitary proste robia hudbu počúvateľnejšou, že?

A Predtým zase ten Karel Svaboda (day of my birthday roku 2007).…teda….

A koľko pesničiek Františka Nedvěda (18.07.2021) si spievame len tak, lebo su fajn, že?

No a o Vangelisovi ani nevoriac ( 17.05.2022)…ďakujem za všetko. Blade Runner je len takou čerešničkou, kedy sa mi spojili všetky zmysly a všetky možné variácie. Kniha, film, hudba….

A dame si ešte Paľa Hammela….jaj ten ešte žije, veď minule som aj na koncerte bol…hm.

…napríklad pár krásnych coververzií a pesničiek XVIII.

Dnes začneme zhurta 15 minútovým EP Romantic I., kapely zvanej Bergfried. Obsahuje 4 pesničky, jemne balancujúce na hrane folk metalu. Ženský vokál Anny de Savoy, pohodové melodické slučky. Možno blbovinka, poviete si, ale počúva sa to ozaj dobre.

Z Antverp pochádza trojčlenná kapela Gnome. Jej singel k tretiemu albumu King s názvom Wenceslas je skutočná pastva nie len pre uši, ale aj pre oči. Konečne tanec, ktorý dokážem zreplikovať…a možno aj “vylepšiť”!

Alestorm si na nás koncom júna chystá nový album “Seventh Rum of a Seventh Rum”, tak uvidím, či bude obsahovať zapamätovateľnejší materiál ako ten posledný, ale ak máte chuť vidieť ako fantasy hrdinka strieľa samopalom do gumenej žltej kačky prskajúcej laserové lúče, nech sa páči, táto zábavná paródia na všetky hrdinské metalové kúsky – Magellan’s Expedition.

Nech ostaneme pri pirátskej téme, maďarské folk punkové zoskupenie Paddy and the Rats aktívne od roku 2009 na novom albume Wasteland To Wonderland (2022) pripravila extrémne chytľavú melódiu v pesničke Party Like A Pirate.

Aby sme ostali verný téme a pridali aj nejakú tú coververziu, hit Warriors Of The World United od Manowar-u asi netreba nijako špeciálne predstavovať. Pesnička má dnes 20 rockov a len tak pre zaujímavosť album na ktorom vyšla, bol prvý metalový album, ktorý využíva technológiu priestorového zvuku 5.1. O jej parádnu modernú verziu sa postarali Thomas Winkler, Saltatio Mortis & Melissa Bonny. Určite stojí za vypočutie.

No a to najlepšie nakoniec? Zrejme už po tých rokoch nikto neočakáva, že by Rammstein prekonal svoj opus magnum v podobe hymnickej Mutter. Na ich ôsmom štúdiovom albume, ktorý vyšiel len toť nedávno sa ale nachádza pesnička (nikdy-nepozerajte-ten-klip-!!!) s rovnomenným názvom Zeit. Nebola to láska na prvý pohľad ako Mutter, ale čím viac ju počúvam, akože, netvrdil by som, že nie je ešte o maličký kúštik lepšia:-)

…napríklad pár krásnych coververzií a pesničiek XVII.

Dnes sa na coververzie pozrieme trochu z iného pohľadu. Konkrétne cez pesničky, ktoré poznáme z interpretácie kapely Nirvana. A ono je to v istom duchu veľmi jednoduché. Stačí sa naučiť dva názvy, The Vaselines a Meat Puppets.

The Vaselines je škótska roková kapela, zakladajúcich členov Eugena Kellyho a Frances McKee, ktorá vznikla v Glasgove v 1986 a malými prestávkami funguje dodnes. Nirvana, resp. priamo Kurt Cobain sa nikdy netajil tým, že má pre kapelu slabosť, a poklonu kapele prejavil troma pesničkami, Molly’s Lips a Son of a Gun na albume Incesticide (1992) a Jesus Doesn’t Want Me For A Sunbeam zo slávneho New Yorského Unplugged (1993). The Vaselines zase na oplátku prespievali Lithium z Nevermind (1991).

Druhou kapelou, od ktorej odohrala Nirvana viac pesničiek boli americký rockeri Meat Puppets, ktorý Kurta oslnili natoľko, že nielenže na slávnom MTV Unplugged in New York zahral tri ich pesničky “Plateau“, “Oh Me” a “Lake of Fire” (ktoré vyšli na albume Meat Puppets II), ale dvaja členovia kapely si dokonca na tomto koncerte zahrali spoločne s kapelou Nirvana. Išlo o zakladajúcich členov, Curta a Crisa Kirkwoodovcov. Speváka/gitaristu a basgitaristu kapely.

Jedna z najemotívnejších pesničiek na Unplugged bola nesporne Where Did You Sleep Last Night, čo je tradičná americká folková pieseň z 19. storočia, známa tiež pod názvami In The Pines či Black Girl. V roku 1944 ju spopularizoval spevák Lead Belly. 

Nirvana má vo svojom repertoári ešte viacero coververzií ale vypichneme ešte dve. Dôvod je ten, že základ pre tieto pesničky je na hony vzdialený hudbe Nirvany. Jedná sa o Man who sold the world od Davida Bowieho a Turn Around od kapely Devo založenej v roku 1973 v americkom Akrone (Ohio).

Pekná zbierka. Aj originály, aj verzie od Nirvany. Niečo mi v súčasnej hudbe chýba. Alebo to iba mne?

…napríklad pár krásnych coververzií a pesničiek XVI.

Najprv som si povedal, že vo svetle súčasnej geopolitickej situácie si dnes spomenieme na pár vojenských pesničiek, ale tak nejak ma to prešlo. Povedal som si, že si dnes pustíme pár coververzií pesničiek kapiel môjmu srdcu blízkych, až najbližších.

A začneme hneď výnimkou. Pesničkou “Because the Night”, ktorú v roku 1978 napísali Bruce Springsteen a Patti Smith a vyšla tom istom roku na albume Easter. Nie že by som mal niečo proti týmto interpretom, ale predsa len až taký starý nie som, a vyrastal som na hudbe o dekádu novšej. Z mnohých coververzií mám rád atmosféru verzie od Garbage & Screaming Females, ktorú prespievali v roku 2013 a najmä hlas Marissy Paternoster dáva tejto verzii nezameniteľné čaro.

Nie som veľkým fanúšikom a cappella zoskupení, resp. vyslovene ich nemám rád. V prípade coveru dokonalého Drink od Alestorm z roku 2014 (album Sunset on the Golden Age ) od viac ako 40-člennej partie Hellscore, ktorá sa už od roku 2017 venuje a cappella verziám rôznych metalových šlágrov som ochotný spraviť výnimku. A dôvodom je aj klip, za ktorý by sa Alestorm určite nehanbili.

Bez ohľadu na to ako je Drink dobrá pesnička a ako ma muzika Alestorm baví, najbližšie tri songy vytiahneme predsa len trochy ťažšie kalibre. A nebude sa jednať o nič menšie ako pesničky, albumy, kapely, ktoré doslova formovali môj život.

Zero Signal z nesmrteľného Demanufacture je modla, ktorej sa nechytá. Fear Factory patria medzi úzku vládnucu triedu môjho hudobného vkusu od roku 1995 bez prestávky a bez slabšej chvíľky. A aj ich tvorbu spred tohto obdobia mám ozaj rád. A potom narazím na youtube na cover The Last Bear Ender feat. Anna Hel a čumím. Tá symbióza čistého ženského vokálu a brutálneho metalového groovu je parádna. Skoro taká dobrá ako nedostižný originál. A ako osvieženie úplne perfektná.

Aby sme si troch vydýchli, zasnívajme sa do verzie Coma White (Marilyn Manson, Mechanical Animals, 1999. Teda pardon DOKONALÝ – Marilyn Manson, Mechanical Animals, 1999) od Moran Magal. Jedná sa o folkovú metalovú speváčku, jej tvorba nie je nezaujímavá. V roku 2022 plánuje debutový album, tak držíme palce, nech to vyjde:-)

Od klavíru sa jemne posunieme k viole Philipa Heenea. Sonne, Rammstein, 2021. Tá viola tú pesničku zaspievala doslova sama. Paráda.

No ale nech veľmi nevymäkneme. Deiphago je filipínska satanská metalová kapela sformovaná v roku 1991 no a ich verzia Punks Not Dead pôvodne od Exploited (1981) je už úplná chuťovka.

Hm. Rozmýšľam, že by som predsa len trochu zabŕdol do vojnovej tematiky dvoma domácimi pesničkami. Na príbeh Jozefa Gabčíka si zaspomínajme v balade Daniela Landu – Anička Malinová, no a červenú armádu zase nesmrteľnou klasikou od Zóny A. “Bez teba sme stratení a nik nás neochráni, možno nás aj prepadnú západní chuligáni. Milujeme Ivana, ale on musí domov, prekliate je zlepšenie medzinárodných vzťahov. Červená Armáda, neodchádzaj preč, všetci ťa tu máme radi, tak nám neuteč !” Nuž čo dodať….

…napríklad pár krásnych coververzií a pesničiek XV.

Práve rozmýšľam, že sme doteraz nemali žiadny hudobné okienko venované melódiám z hier, resp. ich covervezriám alebo pesničkám ktoré sú hrami inšpirované. Ako je jasné, že šupu click-click boom-boom pozná každý fanúšik metalu teda aj Doom-a, ale poďme si pozrieť pár iných, v ktorých som utopil hodiny a hodiny života a znejú parádne.

No kebyže sa mám vrátiť k šupe Hell to pay. Pesnička z roku 2016 od írskej epic metalovej kalepy Miracle of Sounds v zosobnení Gavina Dunneho. Ten sa venuje filmovým a herným témam a jeho ikonické click-click, book-boom je skutočne skvelé. Repetívne, šablónovité…ale nech je ako je…je to Doom!!!

Keď už sme pri tom Doom-ovi. E1M1, ktorá sa inak volá At Doom’s Gate a napísaná bola v roku 1993 Bobbym Princeom, čo je skladateľ, ktorý ma na konte väčšie množstvo hudby k hrám,  je ikonická tematická melódia, ktorá za tie roky existuje v asi tak milióne verzií. A táto akustická je po všetkej tej krvavo metalovej náloži príjemne svieža.

Ale keďže o metale a Doomovi treba edukovať, ideálne deti od ranného veku a na ulici, poctu modernej doom muzike z pera Mika Gordona vytiahol do ulíc youtuber Ruslan Malyshev.

Keď už trošku tlačíme na pílu, myslím že verzia Ladies of the Woods, zahraná orchestrom v rámci video game show na tému Witcher 3 strčí herný originál z jednej z najlepších misií hry hravo do vrecka. Milujem túto verziu.

Trochu uvoľníme atmosféru príjemnou verziou ďalšej ikonickej melódie. Keď vám Alina Gingertail so svojim krásnym úsmevom na gitarkách zahrá tému z Mortal Kombat, ani vám nepríde také zlé, že vám o chvíľu niekto vytrhne srdce, vyrve chrbticu z tela a spáli vás na popol.

Titulnú pesničku z click-and-point adventúry Runaway – The Road Adventure som žial nenašiel v žiadnej verzii. Iba dva originály, ten čo bol v hre a disko verziu, ktorá tiež bola súčasťou originálneho soundtracku. Pri všetkej úcte k rockovému originálu (ktorý je lepší) teraz si dáme disko verziu, nech tu máme nejaký, aj ked oficiálny, cover.

A pokračujme dvoma peknými covermi. Titulná muzika z Deus Ex-u je parádna. Aj by som povedal, že to bolo menu z ktorého sa človeku nechcelo do hry, ale sakra, keď tá hra bola prvý Deus, ktorý som x-krát, všetkými možnými spôsobmi prešiel a mimochodom, zase som ho nedávno začal hrať opäť, tak si teraz vyberte:-) A toto je, jednoducho, je šupa. Acordion rules!

A keď už sme pri tým melódiách, ktoré nejdú z hlavy. Pamätáte sa na dodnes neprekonateľný kúsok Neverhood? A čo tak Klaymenovú tému? Dokonalé.

Pred záverečným nádychom si dajme trošku snívania. Remedy a ich Max Payne. Emocionálna melódia úvodného menu v predsa len trochu komplexnejšej verzii.

No a čo dodať na záver. Trochu niečo iné. Teda nie covery melódií z hier, ale spomenieme si na hru, ktorá zapracovala coververzie slávnych pesničiek do svojej podstaty a vybudovaného sveta. Moderný Wolfenstein a jeho House of Rising sun (originál od The Animals z roku 1964), či záverečno tilkovú We’re Not Gonna Take It (originál od Twisted Sister z roku 1984 – apropo ten pôvodný klip, zomrem:-))

Predsa len jeden malý bonus. Krásna pesnička Dane. Ďakujem.

…napríklad pár krásnych coververzií a pesničiek XVI.

Z času na čas sa pozastavím nad vznikom pesničky, ktorá sa po svojom vydaní rozletí z košiara tvorby pôvodného interpreta a začína žiť svoj vlastný život. V desiatkach, stovkách , tisíckach verzií. Každý sa s jej melódiou chce hrať, každému hovorí niečo iné, každého opantá svojim vlastným spôsobom.

Jednou z takých je aj Paint It, Black od The Rolling Stones. Je to singel z roku 1966, ktorý v US vyšiel na albume Aftermath. Z priehrštia verzií si určite vypočujte skvelo moderne znejúcu verziu od rodinnej kapelky Spinning Jenny, ktorú tvoria otec s troma dcérami a zameriavajú sa na coververzie rôznych žánrov do punkovej resp. rockovej podoby.

Zaujímavá je aj verzia brazílskej rockovej speváčky Violet Orlandi a aby sme si trochu potešili aj metalovú dušičku, tak úplná šupa je verzia kapely Taetre, čo je “Melodic Thrashy Death Metal”-ová kapela z Gothenburgu založená v roku 1993.

Trochu z iného súdka je klasická verzia klavírna, alebo symfonická (The London Symphony Orchestra) a potom táto nádherná francúzska od Marie Laforêt. Lahôdka.

Po coveroch si dnes ešte popočúvame dve slovenské pesničky. Prvou je Karneval od skupiny Tri groše pochádzajúcej z Čadce (a jej prvej tváre:-)) a Tam som šťal od nitrianskej kapely Marhule. Chalani, diky. Aj vďaka vám ma (slovenská) hudba ešte baví. A ostatným odporúčam nabehnúť na bandzone, alebo youtube. Určite nájdete viac pesničiek od oboch kapiel, ktoré vás oslovia.

…napríklad pár krásnych coververzií a pesničiek XV.

Guns N’ Roses vytvorili množstvo nádherných balád. Jednou z najkrajších, alebo určite najintímnejších je balada Patience. Počuť ju z úst Chrisa Cornella to sú zaručené zimomriavky. Chýbate mi staré GNR a chýba mi Chris.

No teda. Poďme aktuálnejšie. Guns N’ Roses sú v poslednej dobe celkom aktívnou kapelou. Novou pesničkou je rocková divočina ABSUЯD. No tak držme chlapcom palce, nech sa nový materiál vydarí, aj keď bez Izzyho to asi už nikdy nebude mať tú dušu čo to malo v deväťdesiatych ro(c)koch.

Inak keď už sme boli pri tých klasických rockových kapelách, neviem či ste zaregistrovali virálne video kedy v rámci festivalu v holandskom mestečku Weert zahrala neskutočne parádne dvojica muzikantov Ace od Spades vo veži aj za pomoci zvuku zvonov, organu apod. Super:-)

Možno poznáte emotívnu pesničku francúzskej skladateľky s menom Indila, s ktorou v roku 2013 rozbila ak nie priamo všetky hitparády, tak určite citlivé srdcia. Dernière Danse v podaní krásnych inštrumentalistiek zo zoskupenia Amadeus je rovnaká nádhera.

Po ťažších pesničkách a témach zakončime parodickou rakúskou kapelou Die Draufgänger, ktorá vo svojej hudbe kombinuje ľudovú hudbu a prerábky moderných hitov. Napríklad ich verzia Narcotic je veľmi chytľavá.

A už keď sme pri tom optimizme. M a L, Já chci žít. Veľmi pekne dievčatá. Palec hore za tú pesničku.

…napríklad pár krásnych coververzií a pesničiek XIV.

Je to šesť rokov, čo sme počuli nový materiál od Fear Factory. Teda taký nový materál, aký chceme počuť. Muziku. Poriadnu muziku! Žiadne hádky, rozpady, politiku…

…prerušenie bolo potrebné. Správne. Nevyhnutné! DISRUPTOR! A ak sa nič nepredvídané nestane, tohto roku nás čaká nový album Aggression Continuum. Ani nedýcham, nech sa zas niečo nepotentuje a tento album skutočne vyjde.

Milnulý rok nový Ensiferum, Alestorm, Marilyn Manson….tento Fear Factory…korona nejako praje mojim obľúbeným kapelám:-D

(hm…práve mi do uší reže The Industrialist z roku 2012. Tak ja neviem. Nie je ten album trochu v rámci diskografie podceňovaný? Ak keď Archetype, Soul…, Mechanize, Genexus, Obsolete, Demanufacture…asi ozaj viac na ako na siedme miesto v rámci diskografie nemá…a to je tu ešte parádny Digimortal. No našťastie, nikdy nebude na konci tohto rebríčka (čo si určite nezaslúži). Že Transgression? :-p

…napríklad pár krásnych coververzií a pesničiek XIII.

Fakulta informatiky Masarykovej univerzity zverejnila koncom roka 2020 pesničku Pavla Čadeka s názvom Utekla mi s ajťákem. Milé, vtipné, v klipe plno vysokoškolských fešánd. No čo viac si priať. Hm, možno ešte tak aj doštudovať?

A Keď už sme pri tom študovaní. Pred vysokou školou končíme strednú takou veselou akciou, ktorá sa volá stužková slávnosť. Keď som videl klip k tomuto peknému kaukazskému tancu, stužková bolo presne to, čo mi napadlo ako prvé. Aj keď toto je zatancované a natočené na o dosť vyššej úrovni, ako moje video zo stužkovej:-D

Hava Nagila je moderná izraelská ľudová pesnička, ktorá vznikla začiatkom dvadsiateho storočia a používa sa najmä pri rôznych oslavách a podobne. Verzia argentínskej folk-metalovej partie Grappolka vznikla zase v roku 2018 a je to parádna jazda.

Ultimátne megahity budú dnes zastúpené pesničkou Audi bosnianskeho zoskupenia Sateliti. Kapela funguje od roku 1989 a na youtube nájdete aj iné klenoty od nich. Pesnička Audi vyšla na albume Kad se zene napiju v roku 2014. Paráda.

V Bosne ešte chvíľu ostaneme a to u interpreta s menom Želimir, alebo Želko Bebek, v minulosti známom aj ako ako hlavnom spevákovi kapely Bijelo dugme. Pesnička Da je sreće bilo patrí do zlatého fondu ľúbostných pesničiek tohto interpreta.

Keď už sme pri tých pesničkách pre zamilovaných. Jedna z najkajších a najemotívnejších sa podarila Petrovi Gabrielovi v roku 1999. Book of love je nádherná pesnička, ktorá sa nedá nepočúvať. Srdcom. Dnes sa započúvame (a zapozeráme) do tejto veľmi príjemnej piano youtube verzie. Palec hore.

Už keď sme pri tých ľubostných pesničkách, láska navždy, L’amour toujours z roku 2001 je skladba talianskeho DJa Gigiho D’Agostina, ktorú mám osobne veľmi rád. V tejto youtube verzii sa počúva veľmi príjemne, a v táto zase vyrobí perfektnú veselú náladu.

A keď už sme trochu odľahčili, pokračujme skvelým virálnym remixom Evan Polky, a dnešok zakončíme úplne zabitým megahitom, známym najmä zo seriálu Southpark pod krycím názvom Danish troll song, alebo aj Tjing Tjang Tjing z dánskeho detského vianočného seriálu s názvom Pyrus, ktorý sa vysielal medzi rokmi 1994-2000 v adventnom čase. Verziu pre Southpark si dáme v tomto remixe.