Zima 2013. Podmanivá atmosféra sviatkov opantaná niečím čo mi dovtedy v slovenskej hudbe chýbalo. Duša splynutá so svetom okolo, v ušiach režú neskutočné melódie kapely Ramchat. Cítil som sa tak dobre!
Výbornú pieseň “Mor ho!” som poznal z youtube.com už skôr, a minialbum “Bes” priniesol ďalšie dve parádne piesne. Najmä “Posledný pohan” ma v čase, kedy svojimi ľadovými čižmami zadupávala zima posledné zvyšky jesene do rozmočenej pôdy, úplne očaril. Slovenské texty, plné úcty k životu a ku krajine v ktorej žijeme, zabalené do luxusne brutálneho metalového kabátika. V tom momente mi bolo jasné, že na práve počúvam niečo, na čo sa nezabúda.
Na môj vkus si slabšiu chvíľku vybral Ramchat hneď druhým albumom “Karpaty” z roku 2014. Ten nebol zlý, to vôbec nie, ale pesničky sa strašne rýchlo opočúvali a po čase mi v prehrávači ostali zase len pesničky z prvého albumu “Bes”.
To sa úspešne podarilo zmeniť tretiemu v poradí, v roku 2016 vydanému albumu “Atrana”. Tu už sa nejednalo o minialbum s pár piesňami ale o plnohodnotný trištvrtehodinový nárez perfektnej muziky. Pecky ako “Sila ducha”, či hitovka “Perún hromom žehná nás” mi aj dnes, po desiatkach a desiatkach počutiach spôsobujú tú istú radosť, ako keď som ich počul prvýkrát.
Hádam najlepší album, aký Ramchat vydali, je minuloročný “Nepočaria!”. Každá pesnička z neho ja nádherným kúskom k doplneniu bytia v tomto nádhernom svete pre každého, kto mu otvorí svoje srdce. A to nie je málo. Bez hudby Ramchat by môj život nikdy nebol taký akým je dnes. Ramchat mu dodal niečo, to také klasické, neuchopiteľné niečo, o čom som doteraz ani netušil, že mi chýba, ale teraz už viem, že nechcem bez toho žiť. Nikdy.
Oficiálny youtube kanál kapely Ramchat.
