Práve rozmýšľam, že sme doteraz nemali žiadny hudobné okienko venované melódiám z hier, resp. ich covervezriám alebo pesničkám ktoré sú hrami inšpirované. Ako je jasné, že šupu click-click boom-boom pozná každý fanúšik metalu teda aj Doom-a, ale poďme si pozrieť pár iných, v ktorých som utopil hodiny a hodiny života a znejú parádne.
No kebyže sa mám vrátiť k šupe Hell to pay. Pesnička z roku 2016 od írskej epic metalovej kalepy Miracle of Sounds v zosobnení Gavina Dunneho. Ten sa venuje filmovým a herným témam a jeho ikonické click-click, book-boom je skutočne skvelé. Repetívne, šablónovité…ale nech je ako je…je to Doom!!!
Keď už sme pri tom Doom-ovi. E1M1, ktorá sa inak volá At Doom’s Gate a napísaná bola v roku 1993 Bobbym Princeom, čo je skladateľ, ktorý ma na konte väčšie množstvo hudby k hrám, je ikonická tematická melódia, ktorá za tie roky existuje v asi tak milióne verzií. A táto akustická je po všetkej tej krvavo metalovej náloži príjemne svieža.
Ale keďže o metale a Doomovi treba edukovať, ideálne deti od ranného veku a na ulici, poctu modernej doom muzike z pera Mika Gordona vytiahol do ulíc youtuber Ruslan Malyshev.
Keď už trošku tlačíme na pílu, myslím že verzia Ladies of the Woods, zahraná orchestrom v rámci video game show na tému Witcher 3 strčí herný originál z jednej z najlepších misií hry hravo do vrecka. Milujem túto verziu.
Trochu uvoľníme atmosféru príjemnou verziou ďalšej ikonickej melódie. Keď vám Alina Gingertail so svojim krásnym úsmevom na gitarkách zahrá tému z Mortal Kombat, ani vám nepríde také zlé, že vám o chvíľu niekto vytrhne srdce, vyrve chrbticu z tela a spáli vás na popol.
Titulnú pesničku z click-and-point adventúry Runaway – The Road Adventure som žial nenašiel v žiadnej verzii. Iba dva originály, ten čo bol v hre a disko verziu, ktorá tiež bola súčasťou originálneho soundtracku. Pri všetkej úcte k rockovému originálu (ktorý je lepší) teraz si dáme disko verziu, nech tu máme nejaký, aj ked oficiálny, cover.
A pokračujme dvoma peknými covermi. Titulná muzika z Deus Ex-u je parádna. Aj by som povedal, že to bolo menu z ktorého sa človeku nechcelo do hry, ale sakra, keď tá hra bola prvý Deus, ktorý som x-krát, všetkými možnými spôsobmi prešiel a mimochodom, zase som ho nedávno začal hrať opäť, tak si teraz vyberte:-) A toto je, jednoducho, je šupa. Acordion rules!
A keď už sme pri tým melódiách, ktoré nejdú z hlavy. Pamätáte sa na dodnes neprekonateľný kúsok Neverhood? A čo tak Klaymenovú tému? Dokonalé.
Pred záverečným nádychom si dajme trošku snívania. Remedy a ich Max Payne. Emocionálna melódia úvodného menu v predsa len trochu komplexnejšej verzii.
No a čo dodať na záver. Trochu niečo iné. Teda nie covery melódií z hier, ale spomenieme si na hru, ktorá zapracovala coververzie slávnych pesničiek do svojej podstaty a vybudovaného sveta. Moderný Wolfenstein a jeho House of Rising sun (originál od The Animals z roku 1964), či záverečno tilkovú We’re Not Gonna Take It (originál od Twisted Sister z roku 1984 – apropo ten pôvodný klip, zomrem:-))
Predsa len jeden malý bonus. Krásna pesnička Dane. Ďakujem.