…napríklad hra Chronology.

Hra Chronology je logická hra určená mladším hráčom. V hre ovládate škriatka a slimáka. Jeden má možnosť presúvať sa v čase dopredu a dozadu, čim sa mení dispozičné usporiadanie sveta, a druhý čas zastaviť. Kombináciou ich schopností prechádzate prekážkami a aj keď sa možno niekedy zapotíte, tých osem úrovní nie je veľmi rozsiahlych a tak hrou prejdete pomerne rýchlo.

Tak či tak, pekná kreslená grafila a dôraz na mladšieho hráča z tejto hry robia peknú rodinnú zábavku na upršané dni.

Reklamy

…napríklad hry so Sherlockom Holmesom.

Veľkých hier so Sherlockom Holmesom v hlavnej úlohe od štúdia Frogwares je k dnešnému dňu presne osem. Hral som len tie novšie z nich, a priznávam, že vzhľadom na to, že stále vychádzajú nové, k tým starším sa pravdepodobne nikdy nedostanem, aj keď niektoré už stihli vyjsť aj v remastrovanej  podobe.

Hry zo Sherlockom sa pýšia veľmi peknou grafikou a vyšetrovanie v sebe kombinuje rôzne aspekty bežného adventúrneho hrania ako aj logických hádaniek. Novinkou sú akčné pasáže, ktoré je však možné preskočiť. Narazíme tu teda na to všadeprítomné chodenie (čo je v tomto prípade plus, keďže stvárnenie historického Londýna je famózne), rozhovory, pozorovanie postáv a hľadanie skrytých stôp, či občasné logické hádanky. Pointou celej hry je zbieranie dôkazov, ich vyhodnocovanie a dekukovanie toho čo sa mohlo stať.

Ak aj máte nájdených dosť dôkazov, vždy sa môžete rozhodnúť zle a do väzenia poslať nevinného človeka, čo vám hra tak nenápadne dáva na javo rôznymi “drzými” spôsobmi. Napriek tomu je možné celú hru dohrať a skončiť ako ten najhorší detektív všetkých čias, čo sa mne osobne veľmi páči. Keď vás potom slovne napadne niekto, o kom viete že má pravdu, a vy sa musíte brániť aby ste nevyzerali ešte ako väčší hlupák a rozmýšľate, kde ste to vlastne spravili chybu a ako z toho von, je to paráda. Skoro ako zo života.

Hry so Sherlockom Holmesom sú príjemná adventúrna oddychovka, pri ktorej naozaj máte pocit, že robíte niečo čo hýbe svetom, alebo aspoň postavami ďalej. V kombinácii s pekným audiovizuálnym zovňajškom sa jedná a príjemný zabiják času.

…napríklad hra Seasons after Fall.

Seasons after Fall je ručne kreslená skákačka, postavená na roztomilej líštičke, tvrdohlavom semienku a jej základ, od ktorého sa odvíja celková hrateľnosť, tvorí striedanie ročných období.

V prvej časti hry sa postupne učíte ako ovládať každé zo štyroch období. Hrou sa dokážete posunúť ďalej len správnym výberom obdobia, kedy sa príroda okolo vás zachová tak, že vám umožní prebehúť ďalej. Tento prvok pridáva do relatívne jednoduchej skákačky pekný logický rozmer, na ktorý síce platí metóda pokus-omyl, ale aj tak sa jedná o príjemne rozptýlenie.

Za zmienku stojí skutočnosť, že celá hra je prekreslená do všetkých štyroch ročných období a teda ak napríklad o nič nejde, pokojne si môžete prepnúť to obdobie, ktoré sa vám najviac páči a pobehovať si v ňom.

Druhá polovica hry ráta s tým, že máte k dispozícii všetky ročné obdobia a vrchovate to využíva. Tak či tak sa stále bude jednať o relatívne jednoduchú hopsačku, v ktorej bude najväčším problémom za a – ak niečo prehliadnete, za b – ak poblúdite, resp. netrafíte tú správnu uličku v ktorej ste ešte neboli.

Hra má dva konce, pričom jeden nastáva po splnení hlavných úloh hry a druhý vám hra umožní užiť si po záverečných titulkoch, kedy dostanete možnosť doriešiť vedľajšiu úlohu (ak teda nie ste šikovní a nevyriešite to skôr). A vzhľadom na to o čo sa v tomto závere jedná (nejdem spojlovať) je to skvelá motivácia, ešte sa líštičkou po lese predsa len trochu prebehnúť.

Celkovo sa jednalo o veľmi príjemnú hru, ktorá zabaví na niekoľko hodín. Prekvapili ma len nevyvážené dizajnové rozhodnutia, z ktorých niektoré boli úplne skvelé a niektoré mi prišli totálne zlé (zdravím tmavý level:-)). Vďaka grafike sa deťom hra páčila a aj dospelí si na chvíľu môžu oddýchnuť od toho neustáleho vraždenia, že?

…napríklad hra pre správneho metalistu.

V tomto prípade nejdem vyratúvať hry ktoré majú perfektný nabušený rockový soundtrack, alebo drsného hláškujúceho hlavného hrdinu, ale pripomenie si pár hier, ktoré dokážu prebudiť každú čiernym mazom zalepenú dušu do nádherného krvavého rána.

A hneď prvá hra na rane tak na prvý pohľad nevyzerá. Je to mainstremová hra, ktorú hrajú rôzne typy ľudí. Ale myslím si, že nikto by si nikdy nedovolil tvrdiť, že DOOM nie je metalová hra! Telom, dušou a hlavne hrateľnosťou!

Ďalšie hry, ktoré spomeniem, už sú klasické hračičky pre úzku skupinu ľudí. A samotný metal v nich hrá prvé husle. Bohužiaľ, a to platí pre všetky prípady, je na metalovú štylizáciu prihliadané viac, ako na hrateľnosť. Tak či tak, sú tieto hry pre každého pravoverného metalového gamera povinnosťou. Aj keď ich nikdy nebude hrať, len ich počúvať, heh.

Začneme asi tou najväčšou z nich, a to výbornou Brütal Legend z roku 2009. Jedná sa o mix akčnej adventúry, so súbojmi v reálnom čase, spojený s tvorením a organizovaním armád v strategickej časti a doplnený jazdením pekelnou krajinou v hustom aute. Do toho tu máte tú fešandu, ktorá nevie čo sú to francúzske bozky, gitaru, sóla a takú drobnosť ako záchranu sveta s metalovou muzikou. Hra ako taká nefunguje úplne stopercentne, niektoré mechanizmy škrípu a občas to celé nedrží úplne pokope, ale ono je to vlastne jedno. Perfektné hlášky, množstvo klasických metalových reálií, neskutočná atmosféra. No a potom ten soundtrack za ktorý by ste samostatne dali viac peňazí ako za celú hru. Brütal Legend je proste klasika, ktorá nesmie chýbať v knižnici žiadneho metalového hráča.

Pokračujeme graficky ešte viac vyšperkovaným titulom s názvom Slain! Jedná sa o audiovizuálne ohromne vyzerajúcu a znejúcu 2D rúbačku, kde trochu skáčete, trochu chodíte zľava doprava, rúbete nepriateľov (príp. ich ničíte fireballmi) a zomierate a zomierate. Hre chýba nejaký pestrejší dizajnový nápad a často je poriadne neférová keď zomriete jednoducho preto, že sa stane niečo čo nedokážete predpokladať, tak sa to musíte na druhýkrát naučiť naspamäť, alebo nejako inak vyriešiť. No len keby len na druhýkrát…častokrát dáte nejakú pasáž až po tom, čo sa “na to radšej vyspíte”:-) Tak či tak, gotická štylizácia, brutálne gitarové rify…vraciam sa k tejto hre opakovane, aj keď ma počas hrania naštve a potom ju zase vypínam a tak dookola:-)

Takou jendohubkou je verzia hry Robot Unicorn Attack s podtitulom Heavy Metal. Jedná sa o free flashovú hru, v ktorej v rýchlom tempe bežíte a skáčete s kovovým jednorožcom cez prekážky a snažíte sa dostať čo najďalej. Taká blbosť na pár minút, ale poteší.

Poslednou zo zaujímavých metalových hier na ktorú som narazil je hra SEUM: Speedrunners from Hell z roku 2016. V 3D priestore tu budete skákať, teleportovať sa, vyhýbať sa prekážkam a hlavne snažiť sa niekedy nepogrcať:-) Ak máte radi takýto typ hier, zrejme niet čo riešiť.

…napríklad hra Dex.

Český Dex nie je dokonalá hra. Má svoje chyby, ale vzhľadom na to, že sa nejedná o AAA produkciu si myslím, že nie je dôvod nad nimi zbytočne rozjímať. Skôr by sme sa mali sústrediť na to, že Dex je Cyberpuckové RPG. A tých je asi toľko, čo by sme na prstoch jednej ruky napočítali. Teda nešpekulujeme a nenadávajme, ale berieme všetkými desiatimi!!!

Nuž, keď už som to načrtol, tak k tým neduhom. V princípe sú tri. Súbojový systém ako vystrihnutý z  deväťdesiatych rokov. Chcelo by to doplniť v tom dobrom ale aj v zlom, ale v skutočnosti platí, že len v tom zlom. A ak v tých rokoch bolo niečo dobré, tak na dnešnú dobu je to už prežité.

Fakt je, že ak sa hra rozbehne, a získate schopnosti navyše, súbojový systém nikto nerieši, lebo si nepriateľov dávate ako zákusok s použitím tichého postupu pomocou plášťa neviditeľnosti, alebo ich paralyzujete hackingom, alebo ich dáte dole, lebo ste proste silnejší. Len kým sa do tohto štádia dostanete, je predo-dvermi koniec hry.

Druhou vecou je samotný hacking. Súžitie s ním sa dá rozdeliť na dve polovice. Škrípanie zubov a opatrné strieľanie “do prázdna” kým nemáte augumentácie, a rambo štýl keď ich máte. Z môjho pohľadu trochu neodladené.

No a posledným a zďaleka najhorším prešľapom Dex je fakt, že častokrát nechápete prečo sa nejaká misia posunie vpred a čo vlastne treba spraviť aby sa tak stalo. Bežne sa stáva, že s niekým pokecáte, dobre všetko OK, potom prebehnete celú mapu a všetkých čo sú na nej, nič nové sa nezmení, vrátite sa k postave č.1 a zrazu a dej posunie ďalej. Naučilo ma to s každou postavou rozprávať sa 2x:-)

Inak je Dex 2D pixelartové RPG. Cyberpunkový dej, príjemné postavy, (keď už si zvyknete) zábavná hrateľnosť. Podľa mňa, sa za tú cenu, určite oplatí a ak ste fanúšikom tohto žánru, neobanujete.